Otče náš, takto sa cítim a prosím o silu!

Igor Bukovský ponúka modlitbu „Otčenáš“, ktorá je možno zrkadlom súčasnej situácie v spoločnosti a jeho snahy byť nejako aspoň niektorým ľuďom na úžitok.

(Všetky zábery použité vo videu pochádzajú zo Slovenska, zoznam lokalít nájdete na konci tohoto popisu.)

Otče náš, ktorý si na nebesiach, keďže sa každá ľudská predstava mýli v tom ako vlastne vyzeráš a kde sú tie Tvoje, nie naše, nebesia, až príliš často zabúdame, ako veľmi presahuješ naše myslenie a naše schopnosti. Tvoj Majestát a Tvoja Existencia je pre mňa tajomstvom, ktoré vyvoláva bázeň, ale ktoré ma neustále priťahuje.

Tak posväť sa meno Tvoje pred celým vesmírom a celým Stvorením, aby sme ho my nekrivili svojimi falošnými predstavami a hlúpymi rečami o Tebe. Kam sa len pozriem, vidím a počujem zázraky, na ktorých stojí to všetko, čo si stvoril z ničoho.

Preto sa už neviem dočkať a prosím: Príď Kráľovstvo Tvoje, lebo tie naše kráľovstvá zlyhávajú, naše plány a istoty sa rúcajú, naši vodcovia nás zrádzajú, klamú a okrádajú, naše zdravie je krehké, duša sa trápi a smrť je tiesnivá myšlienka... To preto neverím, že môj život je len náhoda, ktorá nemá žiadny zmysel.

Takže znovu volám Buď vôľa Tvoja – ako v nebi, tak aj v našej zemi, pretože sme sa ocitli v búrke, víchrici, ktorá láme našu vieru v dobro a pravdu, triešti naše vzťahy aj lásku, ničí naše ideály a ženie preč našu Nádej... Buď teda vôľa Tvoja aj v mojom živote a daj mi silu, múdrosť a pokoru prijať Tvoj plán a odkaz, že i toto všetko, čo teraz zažívame, má svoj vyšší zmysel a cieľ; že som vystavený vírusu, baktériám, strachu, hnevu, neistote a chaosu preto, aby som zase o čosi viac dozrel a bol lepší, silnejší a spokojnejší človek, ktorý hľadá cestu k Nádeji a nie cestu Pohodliu. Ďakujem tiež za Tvoje tiché uistenie, že aj táto víchrica raz, a možno už onedlho, skončí, prach sadne a na naše konanie počas krízy v plnej sile zasvieti svetlo Tvojej Pravdy.

Chlieb náš každodenný daj nám i dnes a pouč nás o tom, koľko je pre naše telo a dušu tak akurát, aby sme si nespôsobili chorobu z nedostatku ani chorobu z nadbytku.

Odpusť nám naše viny – že sme pasívni, zbabelí a leniví, že sme povrchní, nenásytní a krutí ..je toho tak veľa, čo mi treba odpustiť! Tak obnov moje srdce, prosím a postav ma na správnu cestu.. Odpusť nám našu vinu, že málo odpúšťame našim vinníkom a od Teba chceme tak veľa. Vyznávam, že je pre mňa ťažké viac vidieť svoje chyby a slabosti než chyby druhých.

Neuveď nás do žiadneho pokušenia, ktoré by nás, ktoré by mňa navždy odtrhlo od Teba.

A zbav nás zlého, zbav nás vírusu v tele aj v duši, zbav nás vírusu strachu a hnevu, vírusu zbabelosti a lenivosti, zbav nás toho zlého, čo škodí mojej duši, aj toho zlého, čo škodí nám všetkým... zbav nás toho zlého v nás aj okolo nás, čo nás chce obrať o slobodu a ľudskú dôstojnosť... zbavuj nás toho všetkého zlého v nás, čo nám bráni kľačať pred Tebou a ďakovať a prosiť a prijať Tvoju milosť, bez ktorej sme stratení v pekle našej ľahostajnosti, pýchy a vzdoru...

Amen.

Ilustračné zábery: Majo Chudý, www.mhvstudio.sk Nočný les v Zázrivej, Rozsutec, Jánošíkove diery, Osnica, Stará Lehota, Chopok.